Pred pár rokmi, som na stránke Slovenského skautingu našla prosbu o pomoc. UNICEF ponúkal možnosť zapojiť sa do predaja Vianočných pohľadníc, z ktorého výťažok bol určený pre detičky v Afrike. Mám rada ľudí a táto ponuka bola pre mňa veľkou výzvou, preto som ani chvíľku neváhala a vypísala som objednávkový formulár.
Okrem toho, že som v jednu sobotu spolu s kamarátkami zorganizovala v meste zbierku chcela som osloviť aj miestnych cirkevných predstavených. Mala som 15 rokov a myslela som si, že práve kňazom a veriacim ľudom by malo záležať na tom, aby sa nevinným detičkám v Afrike lepšie žilo.
Nechcem nikoho súdiť, ale práve vtedy som dostala prvú väčšiu facku od života. S najlepším úmyslom som zaklopala na dvere bytu nášho pána kaplána. Vysvetlila som mu o čo som ho prišla poprosiť, ukázala som mu plagát a mala som len jedno želanie, aby tento plagát pripol na nástenku v kostole, aby ľudia dozvedeli o tejto možnosti pomôcť. Moja návšteva bola krátka no ešte dve minúty po tom ako zabuchol dvere so slovami: „Ja rozhadzovanie kondómov po Afrike nepodporujem!“ som pozerala na dvere jeho bytu ako teliatko na nové vráta. Skutočne som nevedela čo si mám o tom myslieť. Unicef nám v škole vždy prezentovali ako organizáciu, ktorá je pre svet prospešná a snaží sa zlepšiť životné podmienky v krajinách tretieho sveta zrazu toto. Kaplán ju „sfúkol“ jedinou vetou. Nedávalo mi to zmysel, nechápala som čo majú spoločné Vianočné pohľadnice a kondómy.
Dlho som rozmýšľala som nad zmyslom jeho výroku. Prišla som na to: „Jasné, kritizoval jeden so spôsobov boja proti AIDS.“ Vírus HIV sa prenáša pri styku telesných tekutín obsahujúcich vírusové častice darcu (krv, spermie) s otvoreným krvným obehom príjemcu. Najčastejšie sa prenáša pohlavným stykom. Ale výnimka potvrdzuje pravidlo, nakaziť sa môžeme aj pri akomkoľvek nepatrnom kontakte s krvou nakazeného. V každom prípade si za to môžeme viac či menej sami. Je to nepríjemné ochorenie a určite nikto z nás by sa nechcel nakaziť. „Pozitívni“ sú ostatnými ľuďmi opovrhovaní. Pozeráme sa na nich len z diaľky a bojíme sa k nim priblížiť. Ale čo tie bábätka, ktoré za nič nemôžu? Malé, nevinné a predsa nakazené...
My, ktorí im môžeme aspoň minimálne pomôcť zmierniť ich trápenie. Zmôžeme sa len na to jediné na to čo nám ide najlepšie, na kritiku. No pridať ruku k dielu to je už ťažší oriešok.
Komentáre
je to tak
nikoho neodsudzujem
zlato moje,
Cirkev je tým povestná
Fakt divný kaplán...