No bolo nám to treba? Fúúha ... čo ja viem... niekedy sa cítim ako zajko z reklamy na baterky značky „duracel“ .... a vydrží 2x...3x....až 7x viac ako ostatní!! A to už je čo povedať.
Viete na čom sa jednoznačne zhodnú všetci „ľudia v tých najlepších rokoch?“ No, predsa v tom, že dnešná mládež sa strmhlav rúti do záhuby. A hlavou im istotne behá len to, čo by sme tam asi tak mohli robiť? Ešte by sme sa len nudili a s vyloženými nohami sledovali najnovšie filmy.
Toto teda nie vážení, tak toto teda nie! Chúďatka decká budú sa tam nudiť, to im predsa nemôžeme urobiť. A preto, z čistej lásky k nám, a poniektorí ešte aj so ZSSR na večné časy, bojujú proti našej ceste do záhuby.
Všetci dobre vieme, že najlepšia obrana je proti útok a tiež, že každý počuje vždy len to čo chce. A naši odrastení pubertiaci to poznajú v tej obrátenej podobe, že najlepší proti útok je vždy obrana. Túto negáciu využívajú v praxi každodenne. Ruku na srdce, a úprimné priznanie. Kto by odolal a vydržal tváriť sa, že ja nič ja muzikant, keď mu pol dňa v uchu hučí ozvena : „Ach, moje staré kosti.... zas všetko musím robiť sama....mám 2 dcéry a čo z toho, keď jedna horšia ako druhá.“ Po tejto vete to vzdávam, opúšťam ICQ a s otázkou, ktorá sa už sama tlačí von:„ S čím Ti môžem pomôcť, mami?“ sa púšťam do žehlenie čerstvo vypranej bielizne. Ani nie preto, že by sa mi nejako extra chcelo, alebo že chcem byť tá lepšia z dcér. To skôr preto, že aj my dnešná mládež, len tak vegetiaca, niekde ďaleko v záhube. Máme svedomie, ktoré ostošesť búcha na zatvorené dvere a my chtiac-nechtiac ho z času na čas pustíme do vnútra.
No bolo nám to treba? Nechať v nás žiť aspoň kúsok svedomia? To by bol život ... len tak si hodiť vlasmi...
Blbosť! Dobijem baterky a zvládam to! Škola... kurzy... upratovanie... kamoši... frajeri... záľuby....a predstavte si aký komfort, ešte stíham aj spať 6 hodín denne!
Komentáre