Na prvý pohľad je to jednoduché. Veď kto z nás nemá kamaráta? Áno, skamarátiť sa je ľahké, no spoznať v človeku ozajstného priateľa, to dá riadne zabrať. Často krát máš problém, nevieš si s ním rady. V domnienke, že priateľ je tu vždy pre teba, aby ťa zdvihol, keď tvoje krídla zabudli lietať, aj ty dvihneš telefón. Čakáš na linke až kým sa ti nezapne odkazovač. Neskôr, keď sa ti na druhej strane ozve hlas povie len: „ Prepáč, teraz na teba nemám čas!“ Tak sklamaný odložíš mobil, ale vtom zazvoní a na displeji svieti vysmiata fotka. Úsmev ozajstného priateľa, ktorý sa ťa v momente opýta: „Ako sa mi máš?“ Má ťa rád, trápi ho že sa trápiš. Možno ani sám nevie ako, ale vyrieši tvoj problém. Stačí, že cítiš lásku a úsmev v jeho hlase.
Vraví sa, že priateľ prichádza vtedy, keď všetci odišli. Hm... ja si skôr myslím, že priateľ je tu vždy pre mňa, pre teba... Skutočný priateľ nemôže prísť, nemôže sa vrátiť. Nie preto, že nechce alebo nemôže. On sa ani nemá kam vrátiť, lebo ani nikdy neodišiel. Hoci sa nám niekedy zdá, že práve v najťažších chvíľach, keď ho najviac potrebuješ tu nie je. Možno tu nie je fyzicky ale v myšlienke práve vtedy prosí tvojho anjela strážneho, aby dal na teba pozor.
Nikdy nezabúdaj na to, že priateľstvo je vzťah a na vzťah sú vždy potrební dvaja. Buď ľuďom ozajstným priateľom a oni ťa za to odmenia hĺbkou ryhou v tvojom srdci.
Už vieš prečo na skutočného priateľa nikdy nezabudneš?
Možno preto, že je ako slnko, ktoré nikdy nezapadá...
Komentáre