frantiska

     Ľudské vzťahy sú základom našej spoločnosti, bez nich by sme boli iba osamelými bežcami na ceste životom. Človek zažíva veľa rôznych vzťahov či už je to v rámci rodiny, priateľov, lások alebo k prírode a veciam, ktoré nás obklopujú. V spoločnosti sa o týchto vzťahoch diskutuje viac než dosť. Bulvárne denníky nám každý deň prinášajú správy o  nových párikoch a hádkach medzi politikmi. Sú to témy, na ktoré si ľudia na druhý deň ani nespomenú.

Jednou z mála dokonca možno vôbec preberanou témou je vzťah medzi učiteľom a študentom. Skúsme sa nad ním trochu zamyslieť...

Vraví sa, že škola je naším druhým domovov. Možno, áno. Tak by si študenti mali vážiť profesorov tak, ako si vážia svojich rodičov. Ale keď tak nad tým rozmýšľam... Učiteľ by asi nemal byť úplne ako otec či mama, pretože tí svoje deti tak ľúbia, že sa nám sypali jedna dobrá známka za druhou. Ak by sa k nám profesori správali ako ku kamarátom, tak písomky by mali tak najviac 3 otázky a stručné odpovede aj keď látka bola na 5 veľkých strán. Tak by sme toho asi veľa nevedeli. Láska vraj dáva ľuďom krídla, tak ak by počas vyučovania jeden lietal pred tabuľou a druhý zaľúbenec lietal nikde vzadu okolo nástenky, asi by to bol dosť rušivý moment pri vysvetľovaní nového učiva. Takéto vzťahy by to byť asi nemali.

A aké naozaj sú? Na túto otázku si žiaci aj učitelia asi odpovedia každý po svojom. Od učiteľov sa všeobecne očakáva, že ich činnosť je orientovaná na odovzdávanie vedomostí, že žiakov naučia čítať, písať, počítať a naučia ich poznávať prírodu a spoločnosť.

 Ale nie len to, aj samotná škola, musí myslieť na to, že cieľom je naučiť človeka nielen biológiu, geografiu, dejepis a podobne, ale musí učiť aj budovať si názory, prejavovať sa, rozprávať a  slušne sa správať. A na toto niektorí učitelia zabúdajú. Niektorí učitelia chcú, aby sa študenti učili hlavne ich predmet. A keďže týchto učiteľov nie je málo, my študenti sa nestíhame učiť každý deň a na každý predmet tak ako by si to predstavovali učitelia. Tak si potom vyberáme z dvoch možností buď sa dôsledne pripravíme na tri predmety a ďalšie tri predmety jen tak narýchlo pozrieme, pretože niekedy je potrebné aj vyspať sa. Alebo ta druhá možnosť je, že sa naučíme všetko tak aby sme vedeli o čom sa na hodine bude hovoriť ale je jasne, že na najlepšie známky to nebude. Je ťažké vybrať si z týchto možností lebo tak či tak si od niektorých učiteľov vypočujeme: „ Vidím, že si sa aj tak do toho doma ani len nepozrel, tak keď si lenivý môžeš tak akurát kopať kanály“. Učitelia, ktorí nás už len čo vojdú do triedy hneď posielajú kopať kanály, si musia byť istí, že anketu o najlepšieho učiteľa určite nezískajú. Už od dávna sa vraví, že aké požičiaš také vráť. Preto od nás učitelia nemôžu čakať veľa úcty za takýto prístup. Ale na druhej strane sú učitelia, ktorí vedia pochopiť, že nie sme len stroje naprogramované na školu a učenie, že sa potrebujeme zabaviť alebo si oddýchnuť. Učivo nie len nadiktujú ale aj nejakou zaujímavou metódou vysvetlia. Vtedy je nám je ten učiteľ oveľa bližší ako ostatný jeho kolegovia. Aj jeho predmet sa nám učí akosi ľahšie. Ani na hodiny nechodíme s kŕčmi v žalúdku ale s radosťou, že sa dozvieme niečo nové. Ale zas aj my študenti si musíme uvedomiť, že to čo vieme alebo nevieme nezáleží len na našich učiteľoch ale hlavne na nás a našom prístupe k učeniu ako takému.

Všetci ľudia sú jedineční, majú rôzne povahy a niektorí si rozumejú viac a niektorí zas menej. Ale hlavne v škole by sme sa mali správať všetci voči sebe tolerantne. Učitelia by si nemali vyberať obľúbencov, korím všetko prejde a tých, ktorí si odpykajú aj chyby iných. A žiaci by sa mali s úctou správať ku všetkým učiteľom rovnako. Prečo je to take komplikovane?